Nečakaný a nevídaný úspech “olympijskej generálky“ v roku 1991 pod názvom KALOKAGATIA inšpiroval jej organizátorov k viacerým smelým predsavzatiam. Stručne treba povedať, že všetky sa splnili „do bodky“, o čom sa píše v ďalšej časti. 

Prvý z týchto sľubov bolo odhodlanie zorganizovať podobné podujatie s celoslovenským dosahom. Pripraviť takýto „kolos“ však nebolo jednoduché a okrem iného si to vyžadovalo spoločný postup viacerých partnerov. A tu sa vlastne začína formovať vzťah medzi Slovenskou asociáciou na školách a občianskym združením Kalokagatia na Slovensku. Celoslovenská olympiáda bola nielen prvým dieťaťom tejto spolupráce, ale predovšetkým základom ich spoločného programu v najbližších desaťročiach.
 

V programe trnavského kolektívu nadšencov športu a olympizmu sa v súvislosti s pokusom oživiť starogrécku kalokagatiu na Slovensku hovorí predovšetkým v dlhodobom programe výchovy a vzdelávania prostredníctvom športu, v niektorých súvislostiach sa kalokagatia spomína ako  životný štýl.  Nakoniec sa do vedomia odbornej a širokej verejnosti kalokagatia  najvýraznejšie presadila  ako olympiáda. Tá prvá celoslovenská sa uskutočnila 23.-25. 1992 júna v Trnave. Zúčastnilo sa jej spolu so svojimi vedúcimi takmer 3 500 žiakov základných a študentov stredných škôl súťažiacich v 15-tich športových a 5-tich kultúrno-umeleckých súťažiach.  

Slávnostné otvorenie Kalokagatie 1992 sa uskutočnilo na futbalovom štadióne  Spartaka Trnava za prítomnosti viac ako 15 000 divákov – prevažne z radov školákov. Po slávnostnom nástupe nasledoval  galaprogram v ktorom vystúpilo viac ako 1 000 účinkujúcich, ktorí sa v rôznych obrazoch vrátili niekoľko storočí dozadu – k antickým olympijským hrám.  Toto úchvatné divadlo doplnil ešte zoskok parašutistov, tisícka vypustených holubíc,  ale aj sľub športovcov či zapálenie olympijského ohňa.

V priebehu slávnostného otvorenia bol odštartovaný aj detský maratón (4,2 km) ktorý  mal pripomenúť legendárny beh  bájneho FEIDIPPESA z maratónu do Atén, aby oznámil radostnú novinu o víťazstve Grékov nad Peržanmi slovami „zvíťazili sme.“

Súťažný  program Kalokagatie 1992 dopĺňali aj viaceré spoločensko-kultúrne podujatia, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom nielen medzi účastníkmi detskej olympiády, ale aj medzi trnavskou verejnosťou.

K takým možno zaradiť pestrý sprievod mestom  v predvečer  olympiády,  kultúrno-spoločenskú súťaž medzi družstvami krajov po prvom súťažnom dni pod názvom „Večer s Markízou“,  Beh olympijského dňa, ale aj galavečer po skončení druhého súťažného dňa na známom Trojičnom námestí.

 

Jedným zo spomínaných predsavzatí  bolo, aby sa KALOKAGATIA ako olympiáda pripravovala každé dva roky – vždy v roku konania olympijských hier (letných i zimných) . A tak veľa času na oddych nezostávalo. Tým viac, že najbližšia olympiáda sa konala už v roku 1994, v ktorom si olympijské hnutie pripomínalo 100. výročie založenia svojho najvyššieho orgánu. Pre trnavských organizátorov bolo však zaväzujúca ešte ďalšia skutočnosť – ich KALOKAGATIA bola zaradená medzi desať podujatí na svete pod  patronátom MOV!  Tejto pocty sa vo vtedajšom Československu dostalo iba jedinému  významnému bežeckému  podujatiu – pod názvom „ VELKÁ  KUNRATICKÁ“!  A na Slovensku?

Kalokagatia bola prvá a je stále jediná!  

 

V roku konania Hier olympiády v Atlante  sa podarilo Trnavčanom splniť aj ďalšie zo svojich predsavzatí – zabezpečiť  domácim športovcom  konkurenciu zo zahraničia. Tú v roku 1996 tvorili chlapci a dievčatá zo šiestich krajín, ktorí najvýraznejšie ovplyvnili športovú úroveň   v atletických a plaveckých  súťažiach. V celej doterajšej histórii sa Kalokagatie  zúčastnili  mladí športovci zo štrnástich  krajín.

 

Dva roky po Atlante sa organizátori školského športu zo spišského regiónu podujali  pripraviť  aj zimnú časť  v tom čase už populárnej KALOKAGATIE. Ich zámer vyšiel na 100 percent a nová tradícia bola na svete.  Dnes už  však málokto vie, že pôvodný návrh  zorganizovať Zimnú Kalokagatiu  rátal s lokalitou BEZOVEC neďaleko  Piešťan.  Nestále snehové podmienky  však  prinútili autorov tohto zámeru zmeniť svoje plány a spoľahnúť sa  na kolektív okolo Duška Slivu. A urobili dobre!  Treba ešte dodať, že v programe  ZIMNEJ  KALOKAGATIE   ( tak znel  oficiálny názov podujatia) bolo  lyžovanie ( bežecké i zjazdové) rýchlokorčuľovanie na krátke trate – šortrek a hokej.  Neskôr pribudli  ešte  biatlon a snowboard.  Po skončení  podajatia na Spiši  bolo dohodnuté, že Zimná olympiáda sa bude konať vždy v  nepárne roky.

 

Písal sa rok 2000,  v ktorom  celoštátna olympiáda detí a mládeže napísala svoju piatu kapitolu. Tesne pred jej otvorením sa trnavskí organizátori  dozvedeli radostnú správu – na slávnostnom otvorení podujatia sa zúčastní aj J. Rooge,  predseda  Európskych olympijských  výborov a horúci kandidát na funkciu prezidenta MOV, čo sa o krátky čas aj potvrdilo.  Rogge sa v Trnave ( okrem samotného otvorenia) zúčastnil aj  vernisáže výstavy výtvarných prác v rámci kultúrnej časti  olympiády.  Na konci svojho pobytu v Trnave J. Rogge  prevzal  POSOLSTVO  KALOKAGATIE  účastníkom Hier olympiády  v Sydney, kam odlietal  z Viedne v podvečer toho istého dňa. List  Trnavčanov nezostal bez odozvy  z organizačného výboru  Hier olympiády   obratom prišla pozvánka do Sydney  pre predsedu Kalokagatie.  Trnavčanov však potešilo aj vyjadrenie J. Roggeho na tlačovej konferencii po slávnostnom otvorení: 

Som nadšený tým, čo som v Trnave videl a zažil. To, k čomu dospeli starovekí  Gréci je dodnes neprekonané. Napriek ubiehajúcim storočiam ostáva ideál  kalokagatie v podobe méty. Objavuje sa znovu a znovu a láka nás dosiahnuť ho. Som rád, že mylienka  kalokagatie je aj vďaka nadšencom na Slovensku stále živá. Európa postupne stárne,  v mládeži vidím budúcnosť. Treba sa jej venovať viac  ako doteraz. Vaša KALOKAGATIA má k tomu všetky predpoklady. 

Máj 1999 bol pre školský šport na Slovensku a osobitne pre KALOKAGATIU  šokujúci v tom najpozitívnejšom  zmysle slova.  Skupinka úspešných účastníkov jedného z najvýznamnejších mládežníckych podujatí ( nielen na Slovensku) mala možnosť navštíviť sídlo Medzinárodného olympijského výboru v Lausanne. 

Nezabudnuteľným zážitkom  pre nich bolo najmä ich dopredu plánované stretnutie s vtedajším prezidentom   MOV   J.A. Samaranchom.  Podľa  protokolu  celé stretnutie malo trvať presne  20 minút. Na jeho začiatku  chlapci a dievčatá prezidentovi  MOV odovzdali  tri medaily  kalokagatie – zlatú, striebornú i bronzovú.   A potom sa rozbehla beseda v závere ktorej prezident MOV povedal:   „Som veľmi rád, že môžem  osobne prijať  slovenskú delegáciu. Vy ste naše olympijské nádeje a verím, že sa v budúcnosti stretneme na olympijských hrách  a vy tam ako športovci budete reprezentovať svoju vlasť.  Sledujem  Vašu KALOKAGATIU,  ktorá je vzorom aj pre iné krajiny“.

 K najväčším zážitkom pre členov našej  minivýpravy   patrilo aj to, že pôvodne určených 20 minút sa „pretiahlo“ na celú poldruha hodinu.  „Sám veľký“ J. A. Samaranch  im robil sprievodcu po objektoch sídla MOV. 

 

V školskom roku 1994/95 sa výprava školských pracovníkov zo Slovenska zúčastnila Európskych  hier školských pracovníkov v belgickom  Butgenbachu . Nepočetná skupina zložená z atlétov, futbalistov a mixdružstva vo volejbale skončila v celkovom  hodnotení na prvom mieste. Táto skutočnosť motivovala aj organizátorov  školského športu na Slovensku, ktorí sa intenzívne začali zaoberať myšlienkou UČITEĽSKEJ OLYMPIÁDY. Od slov nebolo ďaleko k činom, a to platilo aj  v tomto prípade!  Prvá celoštátna olympiáda školských pracovníkov sa uskutočnila v roku 1997 v Nitre a v jej programe boli športy, ktoré sa tradične objavovali na európskych šampionátoch. Po Nitre nasledoval Trenčín, Komárno,  Trnava a ďalšie  mestá. Ich účastníci  sa jednoznačne zhodli na tom, že stále platí myšlienka vyslovená po skončení prvého ročníka  ( aj v tomto prípade  nevšedného a v Európe  ojedinelého podujatia),  že  OLYMPIÁDA JE  SKUTOČNÝM  BALZAMOM  NA UBOLENÉ  TELOCVIKÁRSKE  PLECIA. 

Po skončení cyklistického kritéria na Kalokagatii  1992  opravil Andrej Prno z Bratislavy výrok rozhodcov, čím sa pripravil o bronzovú medailu. Tá potom pripadla štvrtému v poradí.  Toto športové gesto  bolo organizátormi  po zásluhe ocenené dodatočne vyhlásenou cenou FAIR PLAY, ktorá bola následne vyhodnocovaná každé dva roky – vždy pri príležitosti detskej olympiády v Trnave.

V tejto súvislosti treba spomenúť ešte jednu „maličkosť“.  Organizátori navrhli športový čin  A. Prnu na ocenenie komisii fair play  vtedajšieho Československého olympijského výboru. Ten návrh schválil.  Čo dodať na záver?  Za obdobie troch desiatok rokov školskú cenu FAIR PLAY získalo niekoľko desiatok mladých športovcov a školských pracovníkov. Viacerí z nich toto ocenenie získali aj za záchranu ľudského života.

 

 Kalokagatia ako olympiáda bola určená predovšetkým pre žiakov základných škôl – aj keď  v prvom ročníku štartovali tiež stredoškoláci. Ich oficiálny vstup na olympijskú mládežnícku scénu však prišiel o čosi neskoršie – v roku 2007. Udialo sa to s veľkou podporou predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša. Od tej doby sa GAUDEAMUS IGITUR ( názov olympiády stredoškolákov) koná pravidelne každé dva (nepárne) roky.